 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
V dňoch 10. - 12. augusta 2007 prebehol XII. ročník Slovenskej TruckShow, na ktorej sme sa opäť zúčastnili ako organizátori registrácie, spanilej jazdy Truckov a športového nedeľného programu. Ale začneme od začiastku.
Niekedy v máji tohto roku som opäť dostal do pošty pozvánku na organizačný výbor TruckShow. Ako obyčajne, stretli sme sa na opäť na Jankovom Vŕšku. Po počiatočných názorových rozdieloch sme sa dohodli, že aj tento rok ideme na TruckShow. Potom už začal zhon. Tento rok sme vybavovali aj povolenia na úradoch - Krajský úrad - odbor dopravy a pod. Poviem Vám, nebolo to jednoduché, ale zvládli sme to. 10 dní pred TruckShow som konečne mal v rukách guču povolení (hádam aj 7 ich mohlo byť) a mohol som sa konečne plne venovať činnosti mne vlastnej - logistickej príprave, stanovenie scenára, materiálneho zabezpečenia, personálneho obsadenia a mnohým ďalším činnostiam. Začal som vyrábať papiere - prihlášky vodičov, poučenie vodičov, podklady pre hodnotenie, mapy spanilej jazdy a pod. Mimochodom spanilá jazda išla prvý krát cez Prievidzu, Partizánske a pod a nie cez Trenčín. Všetka príprava z minulého roka bola nanič, všetko som musel robiť odznova. Nakoniec som navyrábal všetky papierové podklady a dokonca aj označenie usporiadateľov.
Prišiel piatok. Nervozita narastala, niekto chcel ísť hore (na Vŕšok) už doobeda, niekto naobed, niekto (ako ja) bol doobeda ešte v práci, a tak na Vŕšok mohol ísť až poobede. Nakoniec sme sa dali dokopy a o 15:30 sme spoločne vyrazili na Jankov Vŕšok - dejisko XII. ročníka Slovenskej TruckShow. Po príchode niektorí zaparkovali karavan, niektorí rozkladali stanový tábor, ja som nemal čo rozkladať, tak som išiel budovať registráciu. Postavil som na miesto registračný príves, zábrany, stožiare, natiahol elektriku pomocou stožiarov ponad cestu. No nevedel som donútiť elektrikárov, aby nám konečne zapojili elektriku. Nakoniec boli v prívese už aj stoly, stoličky, lampy, osvetlenie, elektrina, notebook, tlačiareň a spústa všelijakých papierov, prihlášky, registračné formuláre, príjmové pokladničné doklady, štartové čísla, ... Cca o 18:00 sa rozbehla registrácia, kde mali svoj leví podiel - Lubo - info, Lucia - nová členka nášho teamu - Lubova priateľka, Zuza Nemšová, Ivana a Cucko. Pomáhali Mitrak, Dispečer, Frenky. Satelit, Satelitko a Katka - tiež nová členka nášho teamu parkovali Trucky. Naštastie piatok prebehol v pohode, bez dažďa a bez ďalších nepríjemností. Ja som sa vybral na recepciu, ktorú poriadal organizátor. Na konci recepcie som hlavnému organizátorovi odovzdal a pokrstil vlajku Slovenskej TruckShow. Po polnoci sme zrušili registráciu, zbalili sme si svoje pakšamenty a odišli do stanového tábora rozobrať piatok. Konzumovali sme striedmo, vedeli sme, že nás čaká náročná sobota. Po niekoľkých štamrlíkoch som sa uložil do svojho auta (na miesto spolujazdca) k odpočinku a začal som sa báť soboty.
V sobotu ráno o 05:00 ma prebudili klopkajúce dažďové kvapky na streche auta. "Dočerta, rýchlo zavrieť okná, inak budeme mokrí !" Ale hneď druhá myšlienka bola : "BUDE SA ŠMÝKAŤ !!! No zbohom". Obrátil som sa, že si ešte zdriemnem, ale strach zo spanilej jazdy bol väčší, spať mi nedovolil. Len som všetko plánoval, posúval som mílniky časového plánu soboty. O 07:00 došiel generál s drägerom. "Daj dúchnuť, nech viem, na čom som !". Prvá skúška nedopadla dobre, mal som ešte zbytkový alkohol v krvi. Malý, ale mal. Vybral som sa zobudiť trackerov, na raňajky, dal som si kávu a o 08:00 sme začali postupne s kontrolou prítomnosti alkoholu v krvi a formovaním kolóny. Podľa môjho príkazu sa kontrolovali na alkohol nielen vodiči kamiónov, ale aj všetci členovia nášho teamu (samozrejme, ktrí išli jazdiť). Ja prvý. Kontroly dopadli dobre u všetkých. Nielen našich, ale aj vodičov truckov. Akurát Lucia sa ma poobede opýtala, prečo ona "nedúchala", keď "všetci !" Ale však, Lucka, vy ste s Lubom neboli v spanilej jazde, vy dvaja ste nemuseli ! No povedal som si, že nabudúce ju už nevynecháme ! Po dychovej skúške (ktorej sa ako minulý rok podrobil aj pán doktor zo sanitky - na jeho žiadosť), som poučil vodičov kolóny (Stretávacie svetlá, výstražné znamenia, počúvajte CB CH17, ale nerušte nás, POZOR ŠMÝKA SA !). Vrátil som sa naspäť, na začiatok kolóny, medzitým nám niektorý kamionista pustil do CB informáciu z Expresu o nehode za Bánovcami smerom na Nováky. Policajti s fábiou z konca kolóny radšej vyštartovali dopredu, zaistiť prechod kolóny popri nehode. A už sme vyštartovali. Ako obyčajne dole vŕškom krokom až za koniec Uhrovca, pokiaľ mi Satelit nezavolal, že už je na spodnom parkovisku. trošku sme to rozbehli a už sme boli v Bánovciach. A prvý problém. Kým začiatok kolóny truckov išiel vnútorným Bánovkým okruhom, koniec kolóny truckov pokračoval Partizánskou ulicou na cestu I/50. A tak sme sa na ceste I/50 stretli - začiatok kolóny som viedol smerom na Nováky, koniec kolóny smeroval na Trenčín. Naštastie Satelit bleskovo zareagoval, otočil trucky do nášho smeru a mohli sme pokračovať. Po malom zdržaní sme už v plnej kráse a paráde (72 krásnych ťahačov, medzi nimi 4 sprievodné vozidlá, vpredu a vzadu policajné doprovodné vozidlo) pokračovali okolo nehody na ceste smerom na Nováky. prešli sme cez Nováky, dostali sme sa na 4-prúdovku a začal som sa potiť. Prichádzala Prievidza. Žiaľ, trasu cez Prievidzu, ktorú sme navrhli, hlavný organizátor TruckShow zavrhol a nadirigoval nám trasu, ktorá prechádzala celým mestom, ale aj dvomi železničnými priecestiami a štyrmi kruhovými objazdami. A tak isto aj najľudnateším a najužším priechodom pri kostole nad tunelom. No naštastie sme to zvládli, aj keď cesta Prievidzou bola dosť dlhá a pomalá. Ale kvôli bezpečnosti divákov a všetkých účastníkov cestnej premávky to stálo za to. Keď sme boli na konci Prievidze, z prvého Trucku vyskočil primátor mesta - p. Ján Bodnár. Pohli sme sa a pokračovali opäť štvorprúdovkou smerom na Nováky, tam sme odbočili smerom na Partizánske a pokračovali v ceste až do obce Žabokreky nad Nitrou. Tam sme odbočili na Bánovce nad Bebravou, prešli cez cestu I/50 a Partizánskou ulicou sme zamierili do Uhrovca a na Jankov Vŕšok. To už som bol vysmiaty, po rannom daždi ani pamiatky, slniečko svietilo, nemali sme jediný problém alebo bezpečnostný incident, všetko išlo hladko a veril som, že to takto hladko aj skončí. A aj tak bolo, o 12:20 sme prišli na Jankov Vŕšok a začali parkovať Trucky. Nejakú chvíľu nám to trvalo, ale spoľahlivo a bezpečne sme všetko poparkovali a mohli sme sa rozutekať po obede, káve, WC a iných radovánkach. Ešte niekoľko základných údajov o spanilej jazde. Prešli sme cca 120 km, išli sme priemernou rýchlosťou 29 km/h (do tohto priemeru je zarátané aj ranné čakanie), mali sme zabezpečených 10 nebezpečných miest (križovatky, kruhové objazdy, železničné priecestia) príslušníkmi PZ SR. Parkovanie 72 truckov trvalo necelé dve hodiny, čo je menej ako 2 minúty na zaparkovanie Trucku. V tejto chvíli by som chcel VEĽMI POĎAKOVAŤ príslušníkom PZ SR z Prievidze, ktorí nám robili doprovod v policajných autách na začiatku a konci kolóny. Spolupráca s nimi bola ozaj excelentná, zapadli do súkolia organizácie spanilej jazdy a veľmi dobre sa zhostili svojej úlohy, aj keď takéto niečo robili po prvý krát. Tak isto chcem poďakovať aj všetkým hliadkam PZ SR a mestských polícií, ktorí nám zaistili nebezpečné body spanilej jazdy - kruhové objazdy, svetelné križovatky a pod.
EŠTE RAZ SRDEČNÁ VĎAKA
Samozrejme, moja vďaka patrí aj Mitrakovi, Satelitovi a Marconimu Partizánske za to, ako zvládli spanilú jazdu, Pentagonovi za spoluprácu s PZ SR, Frenkymu za krytie chrbáta na križovatke na Látkovce
V nedeľu nás opäť prekvapilo počasie. Tentoraz v zlom. Už od rána pršalo. Raz viac, raz menej, ale pršalo stále. Nás čakal náročný program športovej nedele. Po rannom budení truckerov, raňajkách, kontrole alkoholu v krvi vodičov dychovou skúškou a sformovaní, som doviezol trucky na spodné parkovisko. Poučenie vodičov kamiónov prebehlo veľmi dôkladne, viac ráz som prízvukoval hlavne bezpečnosť na trase preteku. Ako riaditeľ preteku som posledný krát skontroloval trať a vydal pokyn " Pretek sa môže začať ! " Keďže nám vypadol Satelit, tak som so Satelitkom, Katkou a Pentagonom Parkoval autá, potom som ich opäť zviezol na spodné parkovisko, pomohol pri zaparkovaní, skontroloval trať a pokračovali sme v preteku. Keď už boli všetci odjazdení a zaparkovaní na svojich miestach, Lubo-Info spočítal výsledky a bolo po.
Na záver by som chcel poďakovať všetkým zúčastneným, menovite : Pentagonovi, Mitrakovi, jeho manželke Ivane a synovi Matúšovi - Dispečerovi, Zuzke Nemšová, Lubovi-Info s kamarátkou Luciou, Satelitovi, jeho synovi Satelitkovi a jeho kamarátke Katke, Frenkymu a nakoniec mojej dcére Cuckovi. Myslím si, že akcia stála za to, aj keď počasie nám celkom nevyšlo. Je však treba poznamenať niekoľko skutočností :
No podľa mňa, aj prvý bod hovorí, že každý si plnil svoje úlohy na 100 % a ja som bol so všetkými nami spokojný a veľmi spokojní s nami boli aj príslušníci PZ SR, ktorí sa zúčastnili spanilej jazdy. Páni policajti boli na takejto akcii prvý krát, ale všetci štyria svorne tvrdili, že zabezpečenie akcie je excelentné, každý vie, aká je jeho úloha, všetci sú 100-percentne pripravení a spoľahliví a celá príprava, logistika a zabezpečenie akcie je na veľmi vysokej úrovni. Všetci vyjadrili názor, že ak budú môcť ísť na takúto akciu aj o rok, veľmi radi pôjdu.
Toľko môj pohľad na XII. ročník Slovenskej TruckShow. Žiaľ nenafotil som ani jeden obrázok, ale prinášam Vám niekoľko záberov z dielne Jimmiho PE a Tomáša PE a Renatky.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|